Hodnotenie úžitkových vlastností sklenených izolačných materiálov zahŕňa národnú normu radu GB/T 8411, z ktorej GB/T 8411.2-2008 špecifikuje skúšobné metódy a GB/T 8411.3-2009 špecifikuje vlastnosti materiálov. Táto séria noriem bola upravená tak, aby prijala medzinárodnú normu radu IEC 60672.
Izolačný odpor je kľúčovým ukazovateľom výkonu na meranie jeho izolačného stavu. Zvyčajne sa meria pomocou 5000V megaohmmetra. Pre novo inštalované izolátory by mal byť izolačný odpor väčší alebo rovný 500 MΩ, zatiaľ čo pre izolátory v prevádzke by mal byť väčší alebo rovný 300 MΩ.
Sklenené izolátory majú vysokú mechanickú pevnosť povrchu a ich elektrická pevnosť zostáva vo všeobecnosti stabilná počas celej prevádzky. Okrem toho je ich proces starnutia pomalší ako u porcelánových izolátorov. Miera samo-rozbitia sklenených izolátorov je dôležitým ukazovateľom kvality produktu a jedným z kritérií kvality pri hodnotení projektov prenosu energie. Keďže poškodenie sa dá ľahko zistiť pri kontrolách vedenia a zostávajúca časť si stále zachováva dostatočnú mechanickú pevnosť, pravidelné preventívne živé-testy vedenia na sklenených izolátoroch počas prevádzky môžu byť eliminované.
Pri meraní izolačného odporu treba venovať pozornosť vplyvu faktorov prostredia. Zvýšená teplota povedie k zníženiu izolačného odporu a zvýšená vlhkosť spôsobí absorbovanie vlhkosti na povrchu izolácie za vzniku vodného filmu, čím sa zvýši povrchový zvodový prúd a dôjde k výraznému zníženiu izolačného odporu. Preto by sa pri vysokej vlhkosti mali merania prerušiť.
